Branislav Hlaváč

Bhagavadgíta, jedna z najvýznamnejších posvätných kníh hinduizmu, niekedy dokonca označovaná ako „Biblia hinduizmu“, jej autoritu prijímajú všetky hinduistické filozofické školy. Vzdelanému čitateľovi ju netreba predstavovať.

Ani vo sne by mi nenapadlo, že by mohla byť označená ako “extremistická”. A predsa k tomu došlo – na území Ruska, pričom sa jednalo aj o u nás dostupný preklad “Bhagavad-Gítá taká, aká je”, mimochodom preložený do 60tich jazykov.

Súdny spor o tento starobylý duchovný text trval takmer rok. A nielen oň. Zákaz tohto textu by následne znamenal zákaz jednej z najväčších hinduistických organizácií v Rusku s približne 40 000 veriacimi.

Podľa žaloby, ktorá sa opierala o odborníkov z Tomskej univerzity, kniha podnecuje náboženskú nenávisť, ponižuje dôstojnosť ľudí v súvislosti s pohlavím, rasou, národnosťou, jazykom, pôvodom a postojom k náboženstvu.

Medzinárodný konflikt

Toto obvinenie vyvolalo v Indii verejné pobúrenie. Bolo označené za porušenie práv hinduistov a stalo sa hlavnou správou významných indických médií. Poprední ruskí vedci verejne odsúdili pokračovanie súdneho procesu a obrátili sa priamo na vtedajšieho prezidenta Dmitrija Medvedeva a premiéra Vladimíra Putina. Varovali pred negatívnymi dôsledkami procesu na vzťahy medzi Indiou a Ruskom a taktiež na medzinárodnú povesť Ruska.

Kto stál za obvinením?

Asi najlepšie popisuje motiváciu celého prípadu Vackresvari Dzyubenko, ktorý sa vyjadril, že: „Je jasné, že pokus o zákaz Bhagavadgíty je snahou o zavedenie náboženského monopolu Ruskej pravoslávnej cirkvi”. Lenže pravoslávna cirkev sa nepodieľa priamo na takýchto obvineniach. Na takúto ne-duchovnú prácu využíva spriatelenú, tzv. antikultovú organizáciu. V tomto konkrétnom prípade stál za žalobou Maxim Stepanenko, popredný predstaviteľ antikultu a zároveň vedúci misijného oddelenia Ruskej pravoslávnej cirkvi v Tomsku.

Mimochodom Maxim Stepanenko bol odvolaný z funkcie vedúceho oddelenia koncom roku 2013 potom, čo vyzval zaviesť do bežného používania vulgárny výraz “pobehlica” pre slobodné matky alebo ženy žijúce so svojimi partnermi bez “riadnej” svadby. K tomu niet, čo dodať.

Predtým uspeli, tentokrát nie

Keďže prvýkrát žalobcovia nemali pre svoj prípad žiadne objektívne dôkazy, súd žalobu zamietol. Po odvolaní sa súd obrátil na „expertov“ z univerzity v Kemerove (tak ako Tomsk, aj Kemer je na Sibíri) na vypracovanie ďalších posudkov knihy. Je to tá istá skupina, ktorá predtým označila duchovnú literatúru iných náboženských skupín za extrémistickú, vrátane Svedkov Jehovových, ktorých sa nakoniec podarilo v Rusku zakázať. A aj keď obhajoba navrhla, aby posudky vypracovali kvalifikovanejší profesori v Moskve alebo Jekaterinburgu, ich žiadosť bola zamietnutá.

Podobných pokusov o nečistú hru zo strany žaloby bolo viac. Hlavná tvár antikultu nielen v Rusku ale celosvetovo, Alexander Dvorkin, napadol preklad knihy s tým, že “nemá bezprostredný vzťah k originálu, keďže ide o voľný a nie celkom kvalifikovaný preklad”. Neskôr sa pustili aj do autorových komentárov v knihe, ktoré údajne „obsahujú hrubé a urážlivé vyjadrenia o ľuďoch patriacich k iným náboženstvám“.

O kvalite textu však hovorí vyjadrenie k prekladu uverejnené na internete:

“Aby bol celý preklad autentický, vedecký a dával jasný zmysel, Šríla Prabhupáda najprv uvádza pôvodný sanskritský text, jeho prepis do latinky, potom preklady jednotlivých slov, celý preklad verša a nakoniec podrobný výklad na základe komentárov veľkých učiteľov (tzv. áčarjov) Kniha je doplnená vysvetlivkami k čítaniu sanskrtu (sanskritská abeceda a kľúč k sanskritskej výslovnosti), súpisom veršov z Bhagavad-Gíty a citovaných veršov a všeobecným súpisom. Bhagavad-Gíta v tejto podobe obsahuje aj slovník použitých sanskritských termínov.”

To znie dobre, nie?

Súd obžalobu definitívne zamietol. 

Osobne vnímam takúto žalobu a celý proces ako provokáciu a priamy útok na náboženskú slobodu. Hinduismus, ktorý sa o Bhagavadgítu opiera už viac než 18 storočí, má celosvetovo viac než 1,2-1,35 miliárd stúpencov, takže sa bavíme o šestine celkovej populácie. Ale antikult sa len tak nenechá odradiť. Vezme si niekoho na mušku a ide tvrdo po ňom. Bez servítok, bez akéhokoľvek spoločensky prospešného dôvodu. V Rusku posilňuje moc Ruskej pravoslávnej cirkvi a útočí na všetky ostatné náboženské hnutia. Dokonca im prešli útoky aj na nenáboženské organizácie. To, akú majú moc, vidieť aj na tom, že po vyvolaní medzinárodného škandálu si beztrestne fungujú ďalej.

Poviete si, v Rusku je možné všetko. Ale činnosť antikultu je vidieť aj u nás. Možno nie podporou Ruskej pravolávnej cirkvi, ale rozhodne ich očierňovacími technikami. Podobne, ako na uvedenom príklade, sa im podarilo dehonestovať aj ďalšie organizácie ako Allatra. Najskôr dosiahli v Rusku zákaz hnutia na základe zdanlivo nepodstatného ale vopred dohodnutého súdneho procesu. Následne vyvužili podobné manipulatívne praktiky a ťahanie za nitky na vysokých miestach aj na zákaz hnutia na Ukrajine. Očierňovanie prebieha naďalej paralelne vo viacerých štátoch. Je vidieť, že antikult pracuje medzinárodne a veľmi organizovane. Bohužiaľ, nie vždy je jednoduché rozpoznať na prvý pohľad nedôležité články, vyhlásenia alebo súdne spory, ktoré potom vedú k nezvratným krokom v legislatíve.

Vyšetrovaniu totalitných praktík antikultov sa začal venovať aj Dr. Egon Cholakian, ktorý ich metódy a ciele podrobne opísal vo svojom videu. V rámci svojej návštevy Európy vystúpil 11. 5. 2024 v pražskej Lucerne na celosvetovej konferencii „Allatra Climate Crisis Event“, kde uviedol, že v súvislosti s vyšetrovaním prenasledovania účastníkov Allatra antikultovými organizáciami už bola naviazaná interakcia s americkým Senátom, Kongresom a ministerstvom zahraničia USA. Oznámil tiež, že bude reprezentovať Allatra na najvyššej úrovni v USA.